veda, spoločnosť, hodnoty

Home » 2016 » október

Monthly Archives: október 2016

Workshop o vede a etike

Členovia nášho výskumného tímu sa v piatok (28.10.2016) stretli na workshope venovanému problematike vzťahu vedy a etiky. S hosťujúcim príspevkom vystúpil na podujatí Mgr. Radim Bělohrad, Ph.D., ktorý pôsobí na Filozofickej fakulte Masarykovej Univerzity v Brne. Ďalším prednášajúcim bol Mgr. Adam Greif, Ph.D., ktorý je členom výskumného projektu VESHOD a pôsobí ako vedecko-výskumný pracovník na Katedre filozofie a dejín filozofie Univerzity Komenského v Bratislave.

Radim Bělohrad sa v svojom príspevku O faktuálním zdůvodnění hodnot (prezentácia) zameral na pokusy dvoch autorov o obhájenie pozície, že prostredníctvom metód empirických vied sme schopní úplne zdôvodniť normatívne tvrdenia. Ako prvému z autorov zastávajúcich túto pozíciu sa Bělohrad venoval americkému spisovateľovi, neurovedcovi a filozofovi Samovi Harrisovi. Bělohrad prezentoval dva rôzne argumenty, ktorými Harris obhajuje svoju pozíciu. V jednom z nich Harris vychádza z predpokladu, že všetky hodnoty sú len rôzne formy blahobytu, ktorý je prirodzeným javom, plne v kompetencii  empirických vied. Východiskom druhého Harrisovho argumentu je tvrdenie neurovied, že faktom a hodnotám zodpovedajú v mozgu tie isté procesy. Běohrad napokon zhodnotil Harrisovu argumentáciu ako nepresvedčivú, okrem iného aj vďaka pochybnosti predpokladov prvého z argumentov a neplatnosti neurovedeckého argumentu.

Ako ďalšej sa Bělohrad venoval pozícii americkej filozofky a neurovedkyne Patricii Churchlandovej. Churchlandová sa snaží vysporiadať s problémom odvodenia hodnôt z faktov tak, že odmieta požiadavku, že toto odvodenie by malo byť deduktívne. Odmietnutie tejto požiadavky Churchlandová ospravedlňuje poukázaním na to, že v bežnom živote usudzujme na normatívne závery nededuktívne.  Ani túto argumentáciu nepovažuje Bělohrad za uspokojivú. Churchlandová totiž podľa Bělohrada pracuje s príliš jednoduchými príkladmi a jej argumentáciu zlyháva pri pokuse aplikovať ju na kontroverzné morálne otázky súčasnej aplikovanej etiky.

Adam Greif sa v príspevku Harrisov pokus o vedecké založenie morálky a hodnôt (prezentácia) taktiež venoval Harrisovým názorom na vzťah medzi vedou a etikou. Greif predstavil Harrisa ako populárneho spisovateľa a zameral sa na jeho knihu The Moral Landscape. V nej sa pokúsil identifikovať hlavné tézy, ktoré  Harris obhajuje, podotkol však, že niektoré z jej pasáží pripúšťajú nekompatibilné interpretácie. Greif preto predostrel ústretovú interpretáciu, v ktorej by Harris ako svoju hlavnú tézu tvrdil, že veda nám môže pomôcť zodpovedať niektoré etické a hodnotové otázky, no minimálne isté základné hodnoty a etické princípy budeme musieť predpokladať alebo k nim dospieť inak ako empirickým vedeckým výskumom. V tejto interpretácii by bol Harris podľa Greifa konzistentný, ale len za cenu toho, že by tvrdil niečo, čo nie je kontroverzné. Napriek týmto nedostatkom Greif ocenil Harrisove názory ako výzvu pre filozofov a etikov vo väčšej miere konfrontovať svoje teórie s výsledkami empirických vied.

Prezentácie príspevkov nasledovala diskusia zúčastnených. Diskutujúci sa v nej zhodli s autormi príspevkov na negatívnom zhodnotení návrhov Harrisa a Churchlandovej. Zároveň však diskutujúci uznali význam empirického výskumu pre teoretizovanie v etike a vo filozofii vo všeobecnosti. V diskusii tiež vyvstala otázka, či je Harrisov názor v ústretovej interpretácii, vzhľadom na existenciu nekgnitivistických prúdov v etike, skutočne nekontroverzný.

Kultúra, civilizácia, normativita – dialóg a konflikty z pohľadu filozofie (konferencia)

Jedna zo sekcií medzinárodnej vedeckej konferencie Kultúra, civilizácia, normativita (5. – 7. október 2016) bola venovaná aj príspevkom členov nášho výskumného kolektívu. V sekcii s názvom „Hodnoty a normy, veda a normativita“ vystúpili Doc. PhDr. Mariana Szapuová, PhD, prof. Michal Chabada, PhD. a Martin Nuhlíček, PhD..

Mariana Szapuová sa v príspevku Hodnoty a veda: téma a roviny súčasných diskusií o hodnotovej viazanosti vedeckého poznania (prezentácia k príspevku) venovala problému vzťahu vedeckého poznania a hodnôt. Zamerala sa najmä na otázku, či je veda hodnotnovo neutrálna, ktorá je v súčasných diskusiách často zodpovedaná negatívne. Szapuová osvetlila niektoré interpretačné rámce tejto pozície, načrtla istú typológiu argumentov v prospech prevládajúcich interpretácií a pokúsila sa niektoré z argumentov vyhodnotiť.

Michal Chabada vo svojom príspevku Boethius z Dácie a Tomáš Akvinský o vzťahu právd rozumu a právd viery (prezentácia k príspevku) predstavil jeden z problémov, ktoré zamestnávali stredovekých filozofov a podrobne vyložil spôsoby riešenia tohto problému pochádzajúce od Boethia z Dácie a Tomáša Akvinského. Daný problém spočíva v tom, že niektoré poznatky, ku ktorým dospieva človek prirodzeným rozumom, sa zdajú byť v rozpore s tým, čo je človeku sprostredkované náboženskou vierou vychádzajúcou so zjavenia. Boethius aj Akvinský sa snažia vyhnúť protirečeniam prostredníctvom rozlíšenia právd, ktoré platia jednoducho (absolute) a právd, ktoré platia „v odvodenom zmysle“ (relative), pričom pravdy viery platia jednoducho a pravdy rozumu v odvodenom zmysle. Podľa Chabadu sa títo dvaja filozofi líšia v tom, že Boethius sa, na rozdiel od Akvinského, nepokúsil o syntézu „jednoduchých“ a „odvodených“ právd.

Martin Nuhlíček vystúpil s príspevkom V čom spočíva problém hodnoty poznania? (prezentácia k príspevku). Nuhlíček v ňom identifikoval viacero otázok, ktorých zodpovedanie si vyžaduje riešenie problému, prečo je poznanie hodnotné. Nuhlíček ďalej uviedol prehľad možností zodpovedania týchto otázok, pričom ťažkosti pri určovaní niektorých z týchto možností, podľa autora, demaskujú niektoré z otázok ako nelegitímne.