veda, spoločnosť, hodnoty

Home » Aktivity » Konferencia Veda, racionalita a hodnoty

Konferencia Veda, racionalita a hodnoty

V piatok 2. októbra 2015 sa na pôde Univerzity Komenského v Bratislave uskutočnila konferencia Veda, racionalita a hodnoty organizovaná Katedrou filozofie a dejín filozofie . S príspevkami na konferencii vystúpili aj niekoľkí členovia nášho výskumného kolektívu.

Mariana Szapuová sa v  príspevku Fakty a hodnoty: poznámky k tzv. Humovmu zákonu venovala otázke vzťahu faktov a hodnôt priblížením tzv. Humovho zákona, t. j. tézy, podľa ktorej z viet o faktoch (o tom, čo je), nemožno logicky odvodzovať vety o hodnotách (o tom, čo by malo byť ), čím sa ustanovuje priepasť medzi svetom faktov a svetom hodnôt. Cieľom jej príspevku bolo priblížiť Humovo stanovisko v tejto otázke a zrekonštruovať jeho argumentáciu. Autorka tiež predstavila niektoré súčasné pokusy o reinterpretáciu Humovej tézy a kritiky dichotómie medzi faktami a hodnotami, osobitne Searlov protipríklad, preukazujúci možnosť odvodenia hodnotiaceho tvrdenia zo súboru opisných tvrdení.

Zlatica Plašienková sa v príspevku s názvom Etika a veda: poznámky k niektorým morálnym aspektom vedeckého výskumu zamerala na určité problémy, ktoré sa objavujú v etike vedeckého výskumu a pokúsila sa identifikovať ich príčiny na základe ilustratívnych príkladov z oblasti výskumu v experimentálnych vedách, ktorých výsledky boli neoveriteľné alebo aj zámerne pozmenené za účelom publikovania v renomovaných časopisoch. Plašienková rozlíšila subjektívne a objektívne príčiny takéhoto konania. Subjektívnymi príčinami sú osobné motívy ako úsilie uplatniť sa, konkurenčne sa presadiť alebo túžba po úspechu. Objektívne príčiny majú systémový charakter umožňujúci podvody, vedomé klamstvá, manipulácie a nemožnosť adekvátnej kontroly. Autorka navrhla, aby sa etika vedeckého výskumu stala súčasťou normatívnej etiky a jej úlohu vidí v stanovení jasných pravidiel vedeckého výskumu a vedeckej činnosti vôbec.

Kristína Korená v príspevku Gonsethovo riešenie otázok adekvátnosti, objektívnosti a istoty vedeckého poznania predstavila „teóriu adekvátnosti“ (idoneizmus) a „otvorenú metodológiu“ významného švajčiarskeho matematika a filozofa vedy Ferdinanda Gonsetha (1890 – 1975), ktoré rozpracoval s cieľom čo najpresnejšie vystihnúť povahu súčasného vedeckého poznania, postupy a princípy uplatňované v modernom vedeckom bádaní a ponúknuť prijateľnejšie riešenie otázok adekvátnosti, objektívnosti a istoty vedeckého poznania. Za najdôležitejšiu metodologickú požiadavku pokladal „otvorenosť ku skúsenosti“ a za jeden z hlavných princípov (popri ďalších troch) princíp revidovateľnosti. V závere príspevku sa Korená venovala argumentom, ktorými sa Gonseth bránil voči obvineniam z relativizmu a skepticizmu.

Ivan Buraj vo svojom príspevku Populizmus: pokus o teoretické, racionálne uchopenie pojmu a problému spochybnil chápanie populizmu ako niečoho iracionálneho, odtrhnutého od reality. Takéto chápanie je podľa Buraja len ťažko zlúčiteľné s faktom, že populizmus je pre davy zrozumiteľný a má na ne veľký vplyv. Buraj tiež navrhol alternatívne, chápanie populizmu očistené od zbytočných emócií a predsudkov, v ktorom nadväzuje na knihy Ernsta Cassirera o štátnom (politickom) mýte, Hannah Arendtovej o totalitarizme, Mariána Várossa o fanatizme, Zygmunta Baumana o holokauste a predovšetkým na prácu práce Ernesta Laclaua o populizme.

Martin Nuhlíček vystúpil s príspevkom Veda a zdravý rozum vo filozofii T. Reida, v ktorom sa venoval niektorým aspektom teórie poznania a vedy škótskeho filozofa Thomasa Reida. Nuhlíček sa zmeral na spôsob, ktorým Reid vo svojej koncepcii tematizuje vzťah medzi vedou a tzv. zdravým rozumom. Podľa Reida sú zdravý rozum a veda úzko prepojené v tom zmysle, že v samotných fundamentoch vedy sú prítomné princípy vychádzajúce zo zdravého rozumu. Nuhlíček v príspevku priblížil Reidovo chápanie vedy, objasnil charakter princípov zdravého rozumu ako aj spôsob, akým je v nich podľa Reida ukotvená veda a naznačil implikácie Reidovej koncepcie pre vedecké poznávanie.

Erika Lalíková vystúpila s príspevkom Niekoľko poznámok k bratislavskému Spolku pre vedeckú syntézu. Priblížila v ňom východiská ambiciózneho projektu, na ktorý sa odkazuje v názve svojho príspevku, a jeho hlavného predstaviteľa – Igora Hrušovského, ktorého snahy tvoria základ neskoršej Bratislavskej filozofickej školy (J. Piaček). Spolok podľa Lalíkovej charakterizujú dve protichodné tendencie. Na jednej strane sa členovia spolku svojím zmyslom pre exaktnosť myslenia a skúmania snažili prelomiť odveký sklon slovenských autorov k mysticiczmu, teologizovaniu a špekuláciám. Na druhej strane sa však spolok nedokázal vymaniť zo spoločenskej situácie daného obdobia a v mnohom zostal poplatný „dobovým podmienkam“.

Lenka Bohunická sa v príspevku Inštrumentálna racionalita a problém morálneho hodnotenia venovala napätiu, ktoré existuje medzi snahou o efektívne riešenia rozličných problémov a morálnym hodnotením týchto riešení. Túto problematiku Bohunická ilustrovala na príkladoch z oblasti bioetiky.