veda, spoločnosť, hodnoty

Aktivity

Piaty workshop o vede a etike

Na ďalšom zo série workshopov o vede a technike (plagát), ktorý sa uskutočnil v piatok 12.1.2018, vystúpili doc. Peter Celec z Ústavu molekulárnej biomedicíny a doc. Ivan Buraj, ktorý je členom nášho výskumného kolektívu. Peter Celec predniesol príspevok venovaný problému dokazovania v medicíne (prezentácia). Ivan Buraj sa vo svojej prednáške zameral na rôzne „režimy“ pravdy  (prezentácia).

Workshop o zrode vedy

Pozývame Vás na ďalší z radu workshopov, ktoré sa poriadajú v rámci APVV grantu VESHOD (plagát). Hosťom bude tentokrát prof. Ladislav Kvasz a témou bude jeho filozofická koncepcia dejín vedy, prezentovaná v jeho knihe „Zrod vedy ako lingvistická udalosť“ z roku 2013.

Workshop sa uskutoční 27. októbra o 13:00 v miestnosti Š519.

Tretí workshop o vede a etike

Ďalší zo série workshopov o vede a etike sa uskutoční v pondelok 22.5. o 13:00 (plagát). Workshop bude venovaný otázke morálnosti eutanázie a vystúpia na ňom viacerí odborníci. MUDr. Kristína Križanová (prezentácia) ponúkne medicínsky pohľad na eutanáziu. JUDr. Branislav Fábry, PhD predstaví eutanáziu v právnom kontexte (prezentácia). Prof. Doc. Phil. Fac. Theol., Peter Volek bude obhajovať tézu, že eutanázia nie je morálne prípustná (prezentácia). V prospech opaku bude napokon argumentovať Mgr. Adam Greif, PhD (prezentácia), ktorý je členom  nášho výskumného kolektívu.

Konferencia „Veda a hodnoty: naturalistické a konštruktivistické prístupy“

Výskumný kolektív projektu VESHOD pripravuje v termíne 4. – 5. mája 2017 konferenciu s názvom Veda a hodnoty: naturalistické a konštruktivistické prístupy (program konferencie). Témou konferencie bude naturalizmus a sociálny konštruktivizmus v súčasnej a minulej filozofii, s osobitným zreteľom na problém vedeckého poznania a morálky a ich vzájomný vzťah. Tak naturalizmus ako aj sociálny konštruktivizmus predstavujú globálne filozofické stratégie, ktoré zasahujú všetky oblasti teoretickej i praktickej filozofie. V metafyzike a vo filozofii vedy je relevantný najmä ontologický a metodologický naturalizmus, ktorý sa inšpiruje predovšetkým metódami prírodných vied a vymedzuje sa voči filozofii chápanej ako apriórne teoretizovanie a tiež voči iracionalizmu, mysticizmu a subjektivizmu. V epistemológii prebiehajú diskusie o programe tzv. naturalizovanej epistemológie a vo filozofii mysle je naturalizmus protiváhou k rôznym formám dualizmu a supranaturalizmu. V praktickej filozofii (v etike, metaetike a filozofii práva) sa naturalistické prístupy aplikujú na také témy, ako sú morálny/etický realizmus, kognitivizmus, naturalizmus vs. právny pozitivizmus a vzťah medzi vedou a morálkou, najmä v bioetických diskusiách. Sociálny konštruktivizmus ako filozofický prístup prechádza, rovnako ako naturalizmus, všetkými spomenutými oblasťami, od filozofie vedy až po etické a bioetické problémy. V dôsledku svojho príklonu k historizmu, relativizmu a antiredukcionizmu je však sociálny konštruktivizmus často vnímaný ako antitéza alebo alternatíva voči naturalizmu a scientizmu. Cieľom konferencie bude preskúmať a vzájomne konfrontovať naturalistické a konštruktivistické  prístupy vo viacerých zmienených oblastiach.

Druhý workshop o vede a etike

Témou ďalšieho zo série workshopov o vede a etike bola problematika využívania zvierat pri uplatňovaní experimentálnych metód v prírodných vedách. Na podujatí, ktoré sa uskutočnilo 26. októbra 2016, vystúpila Ing. Mgr. Zdeňka Jestrzembská, Ph.D. z  Katedry filozofie Masarykovej univerzity v Brne a PhDr. Lenka Bohunická, Ph. D., ktorá je členkou nášho výskumného kolektívu.

Jestrzembská v príspevku Spor o viviskeci jako spor o hodnoty (prezentácia) predstavila históriu sporu súvisiaceho s využívaním zvierat na účely vedeckého výskumu. Počiatky sporu Jestrzembská identifikovala v období na prelome 19. a 20. stor., kedy  sa  v medicíne v čoraz väčšej miere začali využívať experimentálne metódy. Tie sa pritom často nezaobídu bez pokusov, pri ktorých je zvieratám experimentátormi spôsobovaná nejaká ujma, napríklad v podobe bolesti. Predmetom sporu, na ktorý sa Jestrzembská zamerala, bola morálnosť takéhoto konania, pričom jedna zo strán zastávala a argumentovala v prospech pozície, že bolesť spôsobenú zvieratám pri experimentoch nevyvážia potenciálne benefity získaného poznania, a požadovala úplný zákaz takéhoto využívania živočíchov pri výskumoch. Oponenti boli naopak presvedčení, že nadobudnuté poznanie ospravedlňuje ujmu spôsobenú zvieratám. Okrem mapovania diskusie, ktorá prebehla v Anglicku, predstavila Jestrzembská aj jej český variant, ktorý mal určité špecifiká.

Bohunická sa v príspevku Používanie zvierat na vedecko-výskumné účely ako morálny problém (prezentácia) zamerala taktiež na problém morálnosti používania zvierat vo vedeckom výskume, pričom sa sústredila na diskusie, ktoré prebiehajú v súčasnosti. Autorka sa pokúsila rekonštruovať argumenty uvádzané v prospech a proti využívaniu zvierat vo vedeckých experimentoch. Bohunická najprv predstavila argumentáciu P. Singera, ktorý považuje veľkú väčšinu pokusov na zvieratách v oblasti medicínskych výskumov, a všetky pokusy v ostatných oblastiach, za morálne neospravedlniteľné. Silnejšiu pozíciu obhajuje T. Regan, ktorý využívanie zvierat vo vedeckom výskume odmieta úplne. Najmiernejšiu spomedzi predstavených pozícií obhajuje J. Kánsky, ktorý konštatuje, že pojem práva zvierat používame len metaforicky.

Workshop o vede a etike

Členovia nášho výskumného tímu sa v piatok (28.10.2016) stretli na workshope venovanému problematike vzťahu vedy a etiky. S hosťujúcim príspevkom vystúpil na podujatí Mgr. Radim Bělohrad, Ph.D., ktorý pôsobí na Filozofickej fakulte Masarykovej Univerzity v Brne. Ďalším prednášajúcim bol Mgr. Adam Greif, Ph.D., ktorý je členom výskumného projektu VESHOD a pôsobí ako vedecko-výskumný pracovník na Katedre filozofie a dejín filozofie Univerzity Komenského v Bratislave.

Radim Bělohrad sa v svojom príspevku O faktuálním zdůvodnění hodnot (prezentácia) zameral na pokusy dvoch autorov o obhájenie pozície, že prostredníctvom metód empirických vied sme schopní úplne zdôvodniť normatívne tvrdenia. Ako prvému z autorov zastávajúcich túto pozíciu sa Bělohrad venoval americkému spisovateľovi, neurovedcovi a filozofovi Samovi Harrisovi. Bělohrad prezentoval dva rôzne argumenty, ktorými Harris obhajuje svoju pozíciu. V jednom z nich Harris vychádza z predpokladu, že všetky hodnoty sú len rôzne formy blahobytu, ktorý je prirodzeným javom, plne v kompetencii  empirických vied. Východiskom druhého Harrisovho argumentu je tvrdenie neurovied, že faktom a hodnotám zodpovedajú v mozgu tie isté procesy. Běohrad napokon zhodnotil Harrisovu argumentáciu ako nepresvedčivú, okrem iného aj vďaka pochybnosti predpokladov prvého z argumentov a neplatnosti neurovedeckého argumentu.

Ako ďalšej sa Bělohrad venoval pozícii americkej filozofky a neurovedkyne Patricii Churchlandovej. Churchlandová sa snaží vysporiadať s problémom odvodenia hodnôt z faktov tak, že odmieta požiadavku, že toto odvodenie by malo byť deduktívne. Odmietnutie tejto požiadavky Churchlandová ospravedlňuje poukázaním na to, že v bežnom živote usudzujme na normatívne závery nededuktívne.  Ani túto argumentáciu nepovažuje Bělohrad za uspokojivú. Churchlandová totiž podľa Bělohrada pracuje s príliš jednoduchými príkladmi a jej argumentáciu zlyháva pri pokuse aplikovať ju na kontroverzné morálne otázky súčasnej aplikovanej etiky.

Adam Greif sa v príspevku Harrisov pokus o vedecké založenie morálky a hodnôt (prezentácia) taktiež venoval Harrisovým názorom na vzťah medzi vedou a etikou. Greif predstavil Harrisa ako populárneho spisovateľa a zameral sa na jeho knihu The Moral Landscape. V nej sa pokúsil identifikovať hlavné tézy, ktoré  Harris obhajuje, podotkol však, že niektoré z jej pasáží pripúšťajú nekompatibilné interpretácie. Greif preto predostrel ústretovú interpretáciu, v ktorej by Harris ako svoju hlavnú tézu tvrdil, že veda nám môže pomôcť zodpovedať niektoré etické a hodnotové otázky, no minimálne isté základné hodnoty a etické princípy budeme musieť predpokladať alebo k nim dospieť inak ako empirickým vedeckým výskumom. V tejto interpretácii by bol Harris podľa Greifa konzistentný, ale len za cenu toho, že by tvrdil niečo, čo nie je kontroverzné. Napriek týmto nedostatkom Greif ocenil Harrisove názory ako výzvu pre filozofov a etikov vo väčšej miere konfrontovať svoje teórie s výsledkami empirických vied.

Prezentácie príspevkov nasledovala diskusia zúčastnených. Diskutujúci sa v nej zhodli s autormi príspevkov na negatívnom zhodnotení návrhov Harrisa a Churchlandovej. Zároveň však diskutujúci uznali význam empirického výskumu pre teoretizovanie v etike a vo filozofii vo všeobecnosti. V diskusii tiež vyvstala otázka, či je Harrisov názor v ústretovej interpretácii, vzhľadom na existenciu nekgnitivistických prúdov v etike, skutočne nekontroverzný.

Kultúra, civilizácia, normativita – dialóg a konflikty z pohľadu filozofie (konferencia)

Jedna zo sekcií medzinárodnej vedeckej konferencie Kultúra, civilizácia, normativita (5. – 7. október 2016) bola venovaná aj príspevkom členov nášho výskumného kolektívu. V sekcii s názvom „Hodnoty a normy, veda a normativita“ vystúpili Doc. PhDr. Mariana Szapuová, PhD, prof. Michal Chabada, PhD. a Martin Nuhlíček, PhD..

Mariana Szapuová sa v príspevku Hodnoty a veda: téma a roviny súčasných diskusií o hodnotovej viazanosti vedeckého poznania (prezentácia k príspevku) venovala problému vzťahu vedeckého poznania a hodnôt. Zamerala sa najmä na otázku, či je veda hodnotnovo neutrálna, ktorá je v súčasných diskusiách často zodpovedaná negatívne. Szapuová osvetlila niektoré interpretačné rámce tejto pozície, načrtla istú typológiu argumentov v prospech prevládajúcich interpretácií a pokúsila sa niektoré z argumentov vyhodnotiť.

Michal Chabada vo svojom príspevku Boethius z Dácie a Tomáš Akvinský o vzťahu právd rozumu a právd viery (prezentácia k príspevku) predstavil jeden z problémov, ktoré zamestnávali stredovekých filozofov a podrobne vyložil spôsoby riešenia tohto problému pochádzajúce od Boethia z Dácie a Tomáša Akvinského. Daný problém spočíva v tom, že niektoré poznatky, ku ktorým dospieva človek prirodzeným rozumom, sa zdajú byť v rozpore s tým, čo je človeku sprostredkované náboženskou vierou vychádzajúcou so zjavenia. Boethius aj Akvinský sa snažia vyhnúť protirečeniam prostredníctvom rozlíšenia právd, ktoré platia jednoducho (absolute) a právd, ktoré platia „v odvodenom zmysle“ (relative), pričom pravdy viery platia jednoducho a pravdy rozumu v odvodenom zmysle. Podľa Chabadu sa títo dvaja filozofi líšia v tom, že Boethius sa, na rozdiel od Akvinského, nepokúsil o syntézu „jednoduchých“ a „odvodených“ právd.

Martin Nuhlíček vystúpil s príspevkom V čom spočíva problém hodnoty poznania? (prezentácia k príspevku). Nuhlíček v ňom identifikoval viacero otázok, ktorých zodpovedanie si vyžaduje riešenie problému, prečo je poznanie hodnotné. Nuhlíček ďalej uviedol prehľad možností zodpovedania týchto otázok, pričom ťažkosti pri určovaní niektorých z týchto možností, podľa autora, demaskujú niektoré z otázok ako nelegitímne.

Teoretický seminár: „Fakty vs. Hodnoty“

Dvadsiateho prvého marca sa na pôde Katedry filozofie a dejín filozofie FiF UK uskutočnil teoretický seminár výskumného projektu VESHOD. Na seminári vystúpili zo svojimi príspevkami členovia výskumného kolektívu Doc. PhDr. Mariana Szapuová, PhD a Mgr. Róbert Maco, PhD. Témou oboch príspevkov bol problém dichotómie faktov a hodnôt.  Autori sa v nich venovali Humovej formulácii tohto problému a rôznym reakciám, ktoré sa naň v minulosti vyskytli (napr. od logický pozitivistov,  K. R. Poppera alebo R. Rortyho). Seminár uzavrela diskusia na danú tému, ktorej sa zúčastnili ostatní členovia výskumného kolektívu.

Zhrnutie prezentácií oboch autorov môžete nájsť v časti Výstupy projektu (R. Maco, M. Szapuová)

Konferencia Veda, racionalita a hodnoty

V piatok 2. októbra 2015 sa na pôde Univerzity Komenského v Bratislave uskutočnila konferencia Veda, racionalita a hodnoty organizovaná Katedrou filozofie a dejín filozofie . S príspevkami na konferencii vystúpili aj niekoľkí členovia nášho výskumného kolektívu.

Mariana Szapuová sa v  príspevku Fakty a hodnoty: poznámky k tzv. Humovmu zákonu venovala otázke vzťahu faktov a hodnôt priblížením tzv. Humovho zákona, t. j. tézy, podľa ktorej z viet o faktoch (o tom, čo je), nemožno logicky odvodzovať vety o hodnotách (o tom, čo by malo byť ), čím sa ustanovuje priepasť medzi svetom faktov a svetom hodnôt. Cieľom jej príspevku bolo priblížiť Humovo stanovisko v tejto otázke a zrekonštruovať jeho argumentáciu. Autorka tiež predstavila niektoré súčasné pokusy o reinterpretáciu Humovej tézy a kritiky dichotómie medzi faktami a hodnotami, osobitne Searlov protipríklad, preukazujúci možnosť odvodenia hodnotiaceho tvrdenia zo súboru opisných tvrdení.

Zlatica Plašienková sa v príspevku s názvom Etika a veda: poznámky k niektorým morálnym aspektom vedeckého výskumu zamerala na určité problémy, ktoré sa objavujú v etike vedeckého výskumu a pokúsila sa identifikovať ich príčiny na základe ilustratívnych príkladov z oblasti výskumu v experimentálnych vedách, ktorých výsledky boli neoveriteľné alebo aj zámerne pozmenené za účelom publikovania v renomovaných časopisoch. Plašienková rozlíšila subjektívne a objektívne príčiny takéhoto konania. Subjektívnymi príčinami sú osobné motívy ako úsilie uplatniť sa, konkurenčne sa presadiť alebo túžba po úspechu. Objektívne príčiny majú systémový charakter umožňujúci podvody, vedomé klamstvá, manipulácie a nemožnosť adekvátnej kontroly. Autorka navrhla, aby sa etika vedeckého výskumu stala súčasťou normatívnej etiky a jej úlohu vidí v stanovení jasných pravidiel vedeckého výskumu a vedeckej činnosti vôbec.

Kristína Korená v príspevku Gonsethovo riešenie otázok adekvátnosti, objektívnosti a istoty vedeckého poznania predstavila „teóriu adekvátnosti“ (idoneizmus) a „otvorenú metodológiu“ významného švajčiarskeho matematika a filozofa vedy Ferdinanda Gonsetha (1890 – 1975), ktoré rozpracoval s cieľom čo najpresnejšie vystihnúť povahu súčasného vedeckého poznania, postupy a princípy uplatňované v modernom vedeckom bádaní a ponúknuť prijateľnejšie riešenie otázok adekvátnosti, objektívnosti a istoty vedeckého poznania. Za najdôležitejšiu metodologickú požiadavku pokladal „otvorenosť ku skúsenosti“ a za jeden z hlavných princípov (popri ďalších troch) princíp revidovateľnosti. V závere príspevku sa Korená venovala argumentom, ktorými sa Gonseth bránil voči obvineniam z relativizmu a skepticizmu.

Ivan Buraj vo svojom príspevku Populizmus: pokus o teoretické, racionálne uchopenie pojmu a problému spochybnil chápanie populizmu ako niečoho iracionálneho, odtrhnutého od reality. Takéto chápanie je podľa Buraja len ťažko zlúčiteľné s faktom, že populizmus je pre davy zrozumiteľný a má na ne veľký vplyv. Buraj tiež navrhol alternatívne, chápanie populizmu očistené od zbytočných emócií a predsudkov, v ktorom nadväzuje na knihy Ernsta Cassirera o štátnom (politickom) mýte, Hannah Arendtovej o totalitarizme, Mariána Várossa o fanatizme, Zygmunta Baumana o holokauste a predovšetkým na prácu práce Ernesta Laclaua o populizme.

Martin Nuhlíček vystúpil s príspevkom Veda a zdravý rozum vo filozofii T. Reida, v ktorom sa venoval niektorým aspektom teórie poznania a vedy škótskeho filozofa Thomasa Reida. Nuhlíček sa zmeral na spôsob, ktorým Reid vo svojej koncepcii tematizuje vzťah medzi vedou a tzv. zdravým rozumom. Podľa Reida sú zdravý rozum a veda úzko prepojené v tom zmysle, že v samotných fundamentoch vedy sú prítomné princípy vychádzajúce zo zdravého rozumu. Nuhlíček v príspevku priblížil Reidovo chápanie vedy, objasnil charakter princípov zdravého rozumu ako aj spôsob, akým je v nich podľa Reida ukotvená veda a naznačil implikácie Reidovej koncepcie pre vedecké poznávanie.

Erika Lalíková vystúpila s príspevkom Niekoľko poznámok k bratislavskému Spolku pre vedeckú syntézu. Priblížila v ňom východiská ambiciózneho projektu, na ktorý sa odkazuje v názve svojho príspevku, a jeho hlavného predstaviteľa – Igora Hrušovského, ktorého snahy tvoria základ neskoršej Bratislavskej filozofickej školy (J. Piaček). Spolok podľa Lalíkovej charakterizujú dve protichodné tendencie. Na jednej strane sa členovia spolku svojím zmyslom pre exaktnosť myslenia a skúmania snažili prelomiť odveký sklon slovenských autorov k mysticiczmu, teologizovaniu a špekuláciám. Na druhej strane sa však spolok nedokázal vymaniť zo spoločenskej situácie daného obdobia a v mnohom zostal poplatný „dobovým podmienkam“.

Lenka Bohunická sa v príspevku Inštrumentálna racionalita a problém morálneho hodnotenia venovala napätiu, ktoré existuje medzi snahou o efektívne riešenia rozličných problémov a morálnym hodnotením týchto riešení. Túto problematiku Bohunická ilustrovala na príkladoch z oblasti bioetiky.

Noc výskumníkov

Cyklu prednášok v Bratislavskom V-klube, ktorý sa uskutočnil v rámci tohtoročnej noci výskumníkov, sa zúčastnili aj dvaja členovia nášho výskumného kolektívu. Mariana Szapuová vo svojej prezentácii priblížila historickú genézu feministickej filozofie a jej problémové pole v súčasnosti. Feministickú filozofiu predstavila ako typ filozofického myslenia, ktoré kriticky reaguje na androcentrizmus západnej filozofie, pričom nerovnosť medzi ženami a mužmi tematizuje ako podobu spoločenskej nespravodlivosti. Objasnila tiež kategóriu rodu, ktorá umožňuje filozoficky reflektovať problémy týkajúce sa postavenia ženy v spoločnosti a vrhá svetlo na tradičnou filozofiou opomínané aspekty problematiky vzťahov medzi ženami a mužmi.

Michal Chabada predstavil problematiku možnosti existencie dvoch či viacerých právd, ktorú ilustroval diskusiami, ktoré sa v tejto súvislosti viedli v stredovekej filozofii, kde je tento problém známy ako „teória dvoch právd“. V tejto teórii sa do sporu dostávajú pravdy rozumu a pravdy viery. Scholastici spor riešili prostredníctvom rozlíšenia pravdy simpliciter a pravdy secundum quid. Riešenia, ktoré sa o toto rozlíšenie opierajú pritom podľa Chabadu nie sú len zvláštnosťou myslenia určitého historického obdobia, ale tiež niečím, čo mǒže byť inšpiratívne aj pre dnešok.