veda, spoločnosť, hodnoty

Home » Nezaradené » Workshop o vede a etike

Workshop o vede a etike

Členovia nášho výskumného tímu sa v piatok (28.10.2016) stretli na workshope venovanému problematike vzťahu vedy a etiky. S hosťujúcim príspevkom vystúpil na podujatí Mgr. Radim Bělohrad, Ph.D., ktorý pôsobí na Filozofickej fakulte Masarykovej Univerzity v Brne. Ďalším prednášajúcim bol Mgr. Adam Greif, Ph.D., ktorý je členom výskumného projektu VESHOD a pôsobí ako vedecko-výskumný pracovník na Katedre filozofie a dejín filozofie Univerzity Komenského v Bratislave.

Radim Bělohrad sa v svojom príspevku O faktuálním zdůvodnění hodnot (prezentácia) zameral na pokusy dvoch autorov o obhájenie pozície, že prostredníctvom metód empirických vied sme schopní úplne zdôvodniť normatívne tvrdenia. Ako prvému z autorov zastávajúcich túto pozíciu sa Bělohrad venoval americkému spisovateľovi, neurovedcovi a filozofovi Samovi Harrisovi. Bělohrad prezentoval dva rôzne argumenty, ktorými Harris obhajuje svoju pozíciu. V jednom z nich Harris vychádza z predpokladu, že všetky hodnoty sú len rôzne formy blahobytu, ktorý je prirodzeným javom, plne v kompetencii  empirických vied. Východiskom druhého Harrisovho argumentu je tvrdenie neurovied, že faktom a hodnotám zodpovedajú v mozgu tie isté procesy. Běohrad napokon zhodnotil Harrisovu argumentáciu ako nepresvedčivú, okrem iného aj vďaka pochybnosti predpokladov prvého z argumentov a neplatnosti neurovedeckého argumentu.

Ako ďalšej sa Bělohrad venoval pozícii americkej filozofky a neurovedkyne Patricii Churchlandovej. Churchlandová sa snaží vysporiadať s problémom odvodenia hodnôt z faktov tak, že odmieta požiadavku, že toto odvodenie by malo byť deduktívne. Odmietnutie tejto požiadavky Churchlandová ospravedlňuje poukázaním na to, že v bežnom živote usudzujme na normatívne závery nededuktívne.  Ani túto argumentáciu nepovažuje Bělohrad za uspokojivú. Churchlandová totiž podľa Bělohrada pracuje s príliš jednoduchými príkladmi a jej argumentáciu zlyháva pri pokuse aplikovať ju na kontroverzné morálne otázky súčasnej aplikovanej etiky.

Adam Greif sa v príspevku Harrisov pokus o vedecké založenie morálky a hodnôt (prezentácia) taktiež venoval Harrisovým názorom na vzťah medzi vedou a etikou. Greif predstavil Harrisa ako populárneho spisovateľa a zameral sa na jeho knihu The Moral Landscape. V nej sa pokúsil identifikovať hlavné tézy, ktoré  Harris obhajuje, podotkol však, že niektoré z jej pasáží pripúšťajú nekompatibilné interpretácie. Greif preto predostrel ústretovú interpretáciu, v ktorej by Harris ako svoju hlavnú tézu tvrdil, že veda nám môže pomôcť zodpovedať niektoré etické a hodnotové otázky, no minimálne isté základné hodnoty a etické princípy budeme musieť predpokladať alebo k nim dospieť inak ako empirickým vedeckým výskumom. V tejto interpretácii by bol Harris podľa Greifa konzistentný, ale len za cenu toho, že by tvrdil niečo, čo nie je kontroverzné. Napriek týmto nedostatkom Greif ocenil Harrisove názory ako výzvu pre filozofov a etikov vo väčšej miere konfrontovať svoje teórie s výsledkami empirických vied.

Prezentácie príspevkov nasledovala diskusia zúčastnených. Diskutujúci sa v nej zhodli s autormi príspevkov na negatívnom zhodnotení návrhov Harrisa a Churchlandovej. Zároveň však diskutujúci uznali význam empirického výskumu pre teoretizovanie v etike a vo filozofii vo všeobecnosti. V diskusii tiež vyvstala otázka, či je Harrisov názor v ústretovej interpretácii, vzhľadom na existenciu nekgnitivistických prúdov v etike, skutočne nekontroverzný.


Leave a comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *